Svadobná pre M&M

Písal sa rok 2008, keď na gympli v Poprade,
vpravo, v zadnej lavici, sedeli dvaja mladíci.
Jeden z nich bol Miloš, ktorý svoj názor nikdy nebál sa vyjadriť
a pritom s každým za dobré snažil sa byť.
Poznali sme ho ako chalana čo každý týždeň novú frázu nahodil,
ktorá známa bola po celom našom poschodí.

A hneď vedľa, v strednom rade, sedeli dve devy,
už od škôlky spolužiačky, dve kamošky, jedináčky.
Bola som to ja a Miška a pred nami o jednu lavicu,
dopľňala našu kamarátsku trojicu,
Deniska – šikovnosťou obdarená a vždy dobre naladená.
Toľko čo sme sa nabľabotali a 4 roky prechichúňali…

Miška naša premilá, už vtedy záujmu chalanov sa tešila!
Aj Meovi sa oči smiali, keď ju k tabuli vyvolali.
Ale nie že aj dvojku konečne dostala..
Ale že dlhé nohy mala!
Hoci sa často zhovárali, hocičo potárali,
ostalo to len pri pohľadoch a úsmevoch v zadných radoch.
Vtedy by ani jednej z nás nenapadlo povedať,
že takto o 14 rokov tu budeme na ich svadbe stáť.

Po strednej išli obaja do Bytrice na výšku,
ale vtedy Meo ešte nepomyslel na Mišku.
A teraz nám prezradí, aké baby tam mal,
či blondíny, či brunety, či len skriptá študoval?
……
Až keď s titulmi vrátili sa späť do rodného mesta,
vtedy sa začala ich spoločná cesta.

Zrazu by to bolo, akoby Boh presne pre seba ich stvoril,
na na nekonečné smiechoty, krásne rozhovory.
Sila ich priateľstva, tá bola istá,
stačilo, že preskočila tá povestná iskra.
Na Mejkove narodky – dali sa dokopy a začali žiť pestro,
navštívili mestá, hory, vysnívané Švédsko.
Našťastie Miška sa domov aj s Meom vrátila,
za žiadneho vikinga ho nevymenila.

Pred dvomi rokmi vyleteli z hniezda,
išli skúsiť super život v garzónke – hoci sa to nezdá.
Že je super byť spolu dňom i nocou, okukať sa dokonale
a či to takto bude stále?
Je to jasné ako facka, že to bude veľká láska.
Lebo čo o sebe vyjavili?

Miška vraví o Mejkovi, že je vždy nad vecou a je stále milý k ľuďom,
že je dobrý, vtipný a všetko rieši s veľkým kľudom.
Pomojká ju, pritúli sa, povie čo chcú počuť uši,
nehnevá sa, neuráža, máločo ho vie rozrušiť.
Avšak čím ju občas nazlostí,
že ako hlučná trúba vytára, čo nie je pre uší ich hostí.
A keď ju občas naháňa nech rozhýbe kosti,
vtedy by mu zaplatila školenie trpezlivosti.

A čo Meo na svojej Miške vidí, to sa takmer až závidí.
Na všetky strany rozhľadeňá a ihneď sa pozná,
aká je múdra, šikovná a ambiciózna.
Je vtipná, veď predsa stále sa spolu smejú
a najviac sa mu páči, že si vždy krásne rozumejú.
I keď nie moc často, ale občas býva tvrdohlavá,
a to ho najviac mrzí, keď nevyriekne slovka, všetko sa len v nej odohráva.

Láska však nie je len pocit, láska je voľba.
A tak sa na vianoce Meo rozhodol, že už by jej prstienok rád nastokol
a naučenú vetu vyslovil, ktorú poriadne skomolil.
Miška, vezmeš si ma za ženu?
(No stalo sa toto už niekomu?)
Miška na ňho pozerala, trošku možno aj zaváhala..
Ale omyl pochopila, za ženu sa mu prisľúbila.

Na obrade, ktorý bol v Poprade,
nikto by nečakal, že Meo bol ten, čo si viac poplakal.
Keď nevestu čakal pred oltárom, v očiach len otázka – Miška, tak kde si?
Tak vtedy prežíval ohromné stresy.
A tá jeho nevestička? Tak to čistá pohodička.
Povedala áno a hneď na ďalšie ráno,
Meo zobral nevestu a vyrazili na cestu….
Noooo.. toto tak celkom nie je pravda,
lebo v plánovaní svadobnej cesty, ešte majú veľké resty.

Prihováram sa ku vám všetkým, svadobčania drahí,
od najbližšej rodiny až po priateľov z Prahy.
Je to nádherné, že sa tu dnes všetci spoločne zabavíme,
tak jedzte, pite, tancujte, nech lásku oslávime.
A prosím majte na pamäti múdrosť odvekú,
že nikto nedokáže dať toľko lásky človeku, ako človek človeku.

Vám, naši manželia, prajem lásku, ktorá bude večná,
úprimná, hlboká, vaša, jedinečná.
A nech Vaše manželstvo je také,
aby Vaše deti chceli ho mať rovnaké.

Buďte šťastní!