Korporátny život účtovníka

Hľadím z okna na most Apollo,
spomínam na to aké to raz bolo,
keď nebol čas na rozmýšľanie,
len na jedno = účtovanie.

Hľadím z okna na most Apollo,
myslím na to, aké by to bolo,
kráčať po ňom, na Dunaj sa dívať,
vietor mať vo vlasoch, za bdenia snívať.

Apollo krásou svojou ma láka,
pending status faktúr na mňa však čaká.
Musím sa vrátiť na zem späť nohami
a čakať kým začnú fungovať programy.

Hodiny bežia, minúty sťa šprintujú ,
sekundy sa stratili, úlohy ma bičujú.
Nevnímam okolie, čas ani priestor,
dirigent mi v hlave kričí: presto, presto, presto!

Všetko musím stihnúť, deadline už mi máva,
šéfka ďalší meeting do kalendára dáva.
Dva cally ma čakajú, musím sa pripraviť,
nemôže nám ERP zlyhať a tento ošiaľ zastaviť??

Ošiaľ zrazu prestal, odzvonilo mukám,
som celá bez seba, z okna nemo kukám.
Ďalšiu slohu nedám, nemám nápad žiadny,
z tvorivosti mojej nie je output kladný.

Z nečinnosti samej čo sa tu zrazu deje,
v efektívnosť práce strácame nádeje.
Čumíme striedavo, do steny, na seba,
kladieme otázku – pomôcť ti netreba?

Odpoveď prichádza, nemám čo na práci,
zatiaľ čo druhý tím maká aj nadčasy.
Tomuto tímu nikto pomáhať nechce,
veď už nás sám život aj sám sem tam tresce.

Musíme sa zmieriť s menším objemom práce,
veď ani netušíme, kedy ošiaľ príde zase.

Patrim na Apollo, mosteček šumny,
kedy už pojdzem ja poza humny?
Mušim tu šedzec, faktury učtovac,
ľen ja by radši s frajirom tancovac.

Frajir je vo švece, co budzem robic?
Mušim še po kancli viac poprechodzic.
Frajira z officu budzem ja ľubovac,
budzeme vedno faktury učtovac.

Ej a keby ja mala, kridla herdličkovo,
ej vyľecela by ja, ej z officu skoro.
Zaľecela by ja, až do totej hury,
že by ja zapomla na šicke faktury.

Ej dali sce me mamko na školu vysoku,
že by nerajbala v rukoch na potoku.
Vedz ja tote vody, zdzaleka obejdzem,
i tak ši do kanclu za kompjuter šedznem.