O šoférskej irónii

Po Bratislave autom jazdím, raz sa z toho isto zbláznim.
Pruhov kopec, križovatiek, v mapách plno možných skratiek.
Na parkovanie nie je priestor, hodinu tu hľadám miesto.
Úspešne prísť do cieľa? Musím byť rýchla strela.  
Vytrúbia ma na každej ceste, veď východniarka v hlavnom meste.
Raz pokutu zaplatím? Či vždy sa v húfe áut stratím?

Keď prídem domov za mamou, vydýchnem si úľavou.
Hoci Poprad mesto malé, zápchy sú už aj v ňom stále.
No mne to vôbec nevadí, hneď sa dobre naladím.
Z okna vidím známe Tatry, dnes mi cesta celá patrí.
Zapnem Rádio Regina, moja jazda začína.
Naspamäť viem všetky značky, môžem ísť aj po slepiačky.

A najhoršia križovatka? Na tú už je len pamiatka.
Cestári sa k svetu mali, k nemocnici kruháč dali.
Radosť veľká nastala, nik už do mňa nevpára.
V Poprade ma nič nezaskočí, radostne sa v kole točím.
Jazdím smelo, bez nehody, bez pokuty a bez škody.   

Keď sa z cesty vrátim späť, na dvore parkujem hneď.
Od kuriéra však hovor mám, o päť minút príde k nám. 
Auto musí z dvora von, nech kuriér smie vstúpiť doň.
Rýchlo z dvora vycúvam, samozrejme nebúram.
Zaparkujem ku chodníku, dve kolesá na obrubníku.

Kuriér prišiel ako z dela, vyložil a hneď sa zberá.
Pre auto moje ihneď trielim, mojim očiam sotva verím. 
Príkaz, ktorý poúča, na kolese papuča!!!!
Uštipnem sa, či fakt bdiem, veru nespím, žiaden  sen.
Telefón hneď vyťahujem, príslušníkom oznamujem.

Dostavil sa mladý, rúči, vysvetliť mi o papuči.
Občiansky hneď vypýtal a môj titul prečítal.
Inžinierka čo do krásy, v autoškole spala asi.
Meter a pol stanovený, pre chodcov je vymedzený!

Pred vlastným domom pokuta? Čože on tu hrkúta?
Bloček mi hneď podáva, bránim sa, nič nedávam.
Veď na chodníku ani ducha, lockdown máme, veľká muka.
A len 5 minút na ceste, prosím veď sa povzneste.  
Policajt je neoblomný, môj názor s jeho nie je zhodný.
5 minút či 5 hodín, rovnaký záver vyvodím.

Pokutu som zaplatila a pekne mu prisľúbila,
že v tom mojom rodnom meste, nebudem stáť chodcom v ceste.
Vyviedla ma tak z kľudu, irónia osudu.
Že doteraz v Bratislave, mala som ja šťastie stále
a tu vyjdem z brány iba a hneď pokuta… moja chyba.