Stretávka z gympla

Bola raz skvelá, prvá Bé trieda. Bola to klasa, poprieť sa nedá…
V ušiach mi znie táto triedneho pesnička,
spomínam na šialeného profáka a na život, ktorý bol gombička.

Spomínam na časy keď bol ešte pírsing v móde,
o zrkadlo fotili sme sa na záchode,
keď v móde boli aj ofiny
a každý chcel mať doma aspoň dve Adidas mikiny,
keď jazdili sme domov busom,
na lyžiarskom nebáli sa spustiť šusom,
keď chatovať chodili sme na pokec
a mať tlačítkový mobil bol celkom bežná vec.
Keď vymieňali sme si prvé zaľúbené pohľady,
zažívali sme prvé lásky, hľadali prvé brigády,
dostali sme prvé auto, vypili si prvé drinky,
užili si prvé párty (a niektorí aj zelené rastlinky).

Písal sa rok 2008 a my ocitli sme sa v prváku,
zatiaľ sme to nemali ešte tak na háku.  
Všetko bolo vzrušujúce, všetko bolo nové,
profáci, predmety, pekné baby v škole.
Čakali nás veľké udalosti – prvákovská cechovačka,
lyžiarák na celý týždeň, na Kvetnici opekačka.

V druháku, tak vtedy už všetko mali sme na háku.
K dospelosti zase každý z nás o rok sa priblížil,  
a čo sa vtedy ešte stalo… nooo..
Z druháku spomínam si iba na výlet v Paríži.

V tretiaku sme to museli prestať mať úplne na háku
a nahodiť vážne tváre, lebo prišli semináre
a skúška našej rozhodnosti v otázke našej budúcnosti.
A tí, čo ste si seminár z dejepisu dali,
pamätá si ešte niekto, koľko centimetrov mali?
Tie euroobaly čo ste vkuse merali a zakladali?

V štvrtáku, tak to už vôbec nemali sme na háku.
Ale slzy sa nám stále od smiechu liali,
hlavne keď Gaudeamus Igitur sme akože spievali. 
Zaraz prišla maturita a na oznamkách životná múdrosť skrytá….  
Keby mala ryba nohy, určite by chcela bicykel..
čo bol toto za nezmysel, kto len toto vymyslel?    
Lebo keď toto, malo byť naše životné motto….
tak ja už neviem potom.

Milí moji priatelia, milí moji spolužiaci,
nedávno sme sa spolu chichúňali v laviciach a teraz makáme v práci.
Nedávno sme hrali spolu kalčeto a jedli bagety v bufete
a teraz sme rozlietaní všelikde po svete.
Pozerám na vás, ako ten čas letí,
nedávno sme si kupovali opasky playboy, teraz kupujeme oblečko pre naše deti.
Nedávno sme boli celí šťastní, no občas zmätení v tínedžerskom dianí,
teraz vás tu vidím sedieť a dúfam, že sa vám splnilo všetko z vašich prianí.
Pre mňa navždy ostanete trieda plná skvelých ľudí,
trieda v ktorej sa nikto ani minútu nenudil.
Tak zaspomínajme dnes spolu na časy bláznivej mladosti
veď po 10 rokov máme o čom kecať do sýtosti. 🙂